Kadečo z Podpoľania
Miliónová vígľašská železnica
Miliónová vígľašská železnica
Pri vstupe do podpolianskej obce Vígľaš smerom od Detvy vás neprivíta len obecná tabuľa a na kopci krásny zámok, ale aj štýlovo namaľovaná majestátna železnička, ktorá pomáhala našim predkom pri ťažkej práci v lese.

Iste si mnohí pamätajú, že práca v hore bola kedysi každodenným chlebíčkom mnohých ľudí. Dnes moderné technológie túto prácu veľmi uľahčujú, no v minulosti sme o nich mohli iba ak snívať. Drina, pot a mozole na rukách boli každodennou súčasťou lesných pracovníkov. Navyše niekedy sa drevo zvážalo z takého terénu, že by sa jednému až hlava zatočila...

Hore para, dolu samospád

Príbeh vígľašskej železnice súvisel tiež s ťažbou dreva. Konské povozy totiž už kapacitne nepostačovali na to, aby mohli robotníci drevo prenášať z hory až do dedín. Potrebovali niečo viac. Na pílu v Očovej a na skladisko vo Vígľaši sa totiž denne zvážalo veľké množstvo dreva. Riešenie bolo jednoznačné: treba postaviť pomocníka zo železa. A tak sa inžinier Plank ponoril do plánov, kresieb a návrhov, aby naprojektoval vígľašskú krásavicu, ktorá sa tiahla 26 kilometrov od Vígľaša až pod Poľanu.

Nápad zrealizoval majiteľ vtedajšieho panstva Fridrich Hercog. A že to bola investícia ako sa patrí, o tom svedčí aj cena za túto stavbu. Veď lesná železnica vtedy stála milión korún! Hercog ju financoval a bedlivo dozrel, aby sa v roku 1907 mohlo začať drevo zvážať práve po novej železnici. Výstavba trvala asi tri roky, a to bez žeriavov či nákladiakov, to je rýchlosť, čo? Okrem pomoci pri zvážaní dreva pomohla aj pri osobnej doprave. Možno ste si mysleli, že povozom boli najprv kone, až potom para. Uvádza sa to totiž v niektorých článkoch, no nie je to pravda. Prázdne vagóny koníky nikdy nevyvážali až hore, od začiatku bola železnička „pod parou“. Hore vagóny naplnili drevom a nadol sa valili samospádom. Výborné riešenie, ktoré uľahčilo nemalé množstvo síl a času.

Dnes plní detské i dospelácke sny

Dnes už táto technická pamiatka neslúži svojmu pôvodnému účelu, v roku 1975 ju oficiálne zrušili. V dnešných časoch nám pomáha, aby sme na minulosť nezabudli a víta návštevníkov obce Vígľaš. Má veľa fanúšikov, ktorí určite nedopustia, aby zmizla z našej histórie či našich sŕdc. Veď aj teraz plní sny najmenším, ktorí hrdo „šoférujú“ túto lesnú krásavicu. A tak tu má miesto aj dnes, hoci jej koľajnice dávno pod Poľanu už nevedú.

Inak, železnička má aj svoju stránku na facebooku. Vyhľadajte si „Lesná železnička Vígľaš – Kyslinky“ a obdivujte dobové fotografie a príbehy ľudí, ktorí ju zažili. Tiež si môžete zadovážiť aj brožúru, ktorá vznikla pri príležitosti 40. výročia ukončenia prevádzky lesnej železnice. Nájdete tam zaujímavosti, ale aj dobové fotografie tejto vígľašskej pamiatky.

Za podklady a propagáciu tejto lesnej železničky ďakujeme Tomášovi Baranovi

Miliónová vígľašská železnica Miliónová vígľašská železnica Miliónová vígľašská železnica Miliónová vígľašská železnica Miliónová vígľašská železnica Miliónová vígľašská železnica Miliónová vígľašská železnica
Foto: Bohumil Pokorný, Anon, Facebook - Lesná železnička Vígľaš – Kyslinky